· náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi a ich gramatickými kategóriami
· delenie:
1. podľa ohybnosti:
a) ohybné – môžeme ich skloňovať alebo časovať (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá)
b) neohybné – spájacie výrazy (príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia)
2. podľa významovosti:
a) plnovýznamové – majú funkciu vo vete, tvoria sklady (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky,
slovesá, príslovky)
b) neplnovýznamové – nestoja ako vetné členy vo vete (predložky, spojky, častice, citoslovcia)
· plnovýznamové slová majú dve časti:
1. slovný základ – nemenný (sú aj výnimky – skákať -> skáčem (k -> č), žiak -> žiaci (k -> c), beloch -> belosi (ch
-> s), d -> dz, ...)
2. prípony a koncovky – menia sa v závislosti od použitia pádu
· prvotná predložka – predložka, ktorá sa každých okolností správa ako predložka
· druhotná predložka – predložka, ktorá sa za iných okolností môže správať aj ako iný slovný druh (okolo, uprostred,
blízko, ...)
Pr.:
Idem okolo domu. -> okolo je predložka (je pred podstatným menom)
Idem okolo. -> okolo je príslovka (nie je za ním žiadne slovo, alebo aspoň nie podstatné meno)
Má okolo 20 rokov. -> okolo je častica (môžem ho z vety vynechať alebo nahradiť iným slovom – asi, približne, ...)