· začiatky literatúry súvisia s príchodom kresťanstva, ktoré šírili hlavne franskí kňazi (po latinsky; najzákladnejšie texty –
národný jazyk)
· veľkomoravské kniežatá (Mojmír a Rastislav) museli zápasiť s franským (kultúrnym a politickým) vplyvom, a preto
požiadal Rastislav byzantského cisára Michala III. o vierozvestov
· 863:
· prichádzajú Konštantín a Metod (poznajú slovanské nárečie z okolia Solúna)
· pred príchodom:
· prvé slovanské písmo – hlaholika (malé písmená gréckej abecedy)
· prvý slovanský spisovný jazyk (staroslovienčina)
· ich misijná činnosť marila snahy franských feudálov o nadvládu nad veľkomoravskou ríšou ⇒ franskí kňazi ich obvinili
z bohorúhačstva, aby sa ich zbavili (iba 3 bohoslužobné jazyky – hebrejčina, gréčtina, latinčina)
· obaja bratia sa išli pred pápežom obhajovať a obhájili staroslovienčinu ⇒ stala sa štvrtým bohoslužobným jazykom)
· pápež vymenoval Metoda za arcibiskupa
· Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora a prijal meno Cyril; onedlho zomrel
· Metod:
· vrátil sa na Veľkú Moravu, kde ho dal knieža Svätopluk na podnet františkánov uväzniť
· na zákrok Jána VIII. ho po vyše 2 rokoch prepustili z väznice
· znovu musel v Ríme obhajovať staroslovienčinu
· po Metodovej smrti zakázal pápež Štefan V. slovanskú bohoslužbu ⇒ slovienski kňazi boli prenasledovaní, uchýlili sa
do Bulharska, zostavili nové písmo – cyriliku (veľké písmená gréckej abecedy)
· staroslovienčina – vyspelý jazyk:
a) preklady:
· Konštantín a Metod – misál (omšová kniha), evanjeliá (Nový zákon), Starý zákon (okrem kníh
makabejských), žaltár (zbierka žalmov), spevník, Súdny zákonník pre svetských ľudí
b) pôvodná literatúra:
1. prvá slovanská báseň Proglas:
· oslavuje slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk
· autor: Konštantín
· obsah:
· pár slov v jazyku zrozumiteľnom je viac ako veľa slov v jazyku nezrozumiteľnom ⇒ náboženstvo
v národnom jazyku)
· opakovanie slov na:
1. začiatku veršov – anafora
2. konci veršov – epifora
2. Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, Život Konštantínov – napísal ich asi
Konštantínov a Metodov žiak Kliment, ktorý sa pred prenasledovaním ukryl do Macedónie
3. Moravsko-panónske legendy:
A. Život sv. Konštantína (Kliment):
· detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi
· hlavne predmoravská činnosť a obhajoba slovanského jazyka v Benátkach
· próza, vznešený rétorický štýl
· rečnícke otázky, prirovnania, dramatické dialógy, biblické citáty
B. Život sv. Metoda (Gorazd pravdepodobne):
· kratší, epickejší, vecnejší, menej legendový
· mladosť – stručne
· hlavne jeho činnosť vo Veľkomoravskej ríši (20 rokov bol s ňou spojený jeho život, s jeho osobou
je spätý vznik samostatnej cirkevnej provincie na našom území)
· aj historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie
· žiadne prvky zázračnosti
· obsahuje mnohé básnické figúry a trópy
· Metodovi nasledovníci ďalej tvorili v Bulharsku (spisy O písmenách a Život Naumov):
· staroslovienčina mala vysokú gramatickú, syntaktickú i štylistickú úroveň
· veľkomoravská a cyrilometodská tradícia zohrala v živote nášho národa veľkú úlohu
· neskôr sa k nej začali autori vracať