Špecifické črty stredovekej literatúry
· u nás sa slovesnosť rozvinula až v stredoveku
· univerzálnosť stredovekej európskej kultúry – spoločné vlastnosti národných kultúr v Európe (hospodárske,
spoločenské, kultúrne)
· teória o nemenlivosti poriadku sveta:
· existencia trvalých právd a životných princípov
· delenie spoločnosti na tri stavy: duchovní, páni a poddaní
· estetika:
· príbehy a udalosti – objektívne dané a nezávislé od človeka ⇒ nenachádzame tu psychologické motivovanie deja
· vrcholné diela (Biblia, diela cirkevných otcov a antických literátov) boli hojne napodobňované a citované (imitované)
autormi
· niekedy sa tieto diela aj parafrázovali – obmieňali
· nezmenené a parafrázované časti – topické (ošúchané, zaužívané)
· s náboženstvom sa silne uplatňovalo transcendentálne (nadprirodzené) poňatie sveta – zmysel všetkého na svete sa
určuje predovšetkým vzťahom k vyššiemu poriadku, nadpozemskému svetu a k Bohu
· umenie volilo väčšinou náboženské témy
· popredné miesto v literatúre: alegória a symbolika
· idealizované typizovanie – na opis postáv, javov a vecí sa používajú idealizované, všeobecné vlastnosti
· mystika – sila náboženského prežitia a hlboký citový zážitok podmienili vznik kresťanskej mystiky
· rétorika:
· opieral sa o ňu básnický štýl
· veľká ozdobnosť (ornamentálnosť)
· amplifikácia a kumulácia (rozširovanie a hromadenie)
· veľkoleposť štýlu sa 3-stupňovo merala podľa významu osoby
· len málo ľudí vedelo čítať, lebo to nepatrilo k náplni ich práce
· neskôr literatúra nadobudla svetskejší charakter – stala sa súčasťou života (až do vynájdenia kníhtlače v r. 1445 sa
neuvádzal autor ani názov diela)
· synkretizmus – miešanie lyriky s epikou, vecnej literatúry s krásnou (veršované gramatiky a slovníky, …)