· v 30. rokoch 19. storočia zasahuje revolučné hnutie aj Uhorsko (živelné sedliacke vzbury)
· je vedené strednou šľachtou a zemianstvom
· boj proti Viedni – národnooslobodzovací charakter
· na čele hnutia za samostatnosť Uhorska – Lajos Kossuth ⇒ maďarizácia, ktorá hatila úsilie slovenských národovcov
· slovenské národné hnutie – dvojaký útlak – národnostný maďarský a hospodársky rakúsky
· v roku 1829 vzniká Spoločnosť česko-slovanská na bratislavskom lýceu:
· zakladatelia – Karol Štúr, Samo Chalupka
· zo začiatku – študentský samovzdelávací spolok
· príchod Ľ. Štúra – zmena programu, orientácia na národné a politické otázky
· vlastenectvo prehlbovali slávnosti na pamiatku významných historických udalostí (24. 4. 1836 – tajná vychádzka
na Devín – symbolické mená)
· vláda ju r. 1837 zakázala
· vedúci členovia začínajú pracovať na bratislavskom lýceu v rámci Katedry reči a literatúry česko-slovenskej:
· Ľudovít Štúr:
· zástupca profesora Palkoviča
· 1843 – z katedry odvolaný za vlasteneckú činnosť, najhorlivejší prívrženci odišli demonštratívne z Bratislavy
do Levoče (Janko Matúška: Nad Tatrou sa blýska)
· spisovný jazyk:
· 1843 – dohoda o uzákonení spisovného jazyka na spoločnej schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare
v Hlbokom (schválené J. Hollým)
· základ – stredoslovenčina
· fonetický pravopis
· proti uzákoneniu – Ján Kollár