· spoločenský vývoj v Európe medzi Veľkou francúzskou revolúciou (1789 – 1784) a buržoáznymi revolúciami (1848 –
1849) bol veľmi zložitý a plný protirečení
· rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu bol zdĺhavý
· heslo Francúzskej revolúcie . Sloboda-Rovnosť-Bratstvo dávalo človeku pocit voľnosti, v skutočnosti však jednotlivec
strácal istotu, cítil sa v spoločnosti osamotený
· proti rozumu sa začína zdôrazňovať cit, vzniká nová filozofia – idealizmus, ktorá hlása, že myšlienka, vedomie a duch
sú prvotné, hmota a bytie druhotné
· jej najvýznamnejší predstaviteľ - Hegel
· prívrženci iracionalizmu (filozofický smer v idealistickej filozofii popierajúci vedecké, rozumové a logické poznávanie)
uprednostňovali vieru a inštinkt
· nemecký filozof J. G. Herder podporil národnooslobodzovacie hnutie slovanských národov tým, že v diele Myšlienky k
filozofii dejín ľudstva uprednostnil slovanské národy a uviedol, že sa dostanú na čelo humanistického vývoja
· sentimentalizmus:
· filozofický a literárny smer
· city, citové zážitky, súcit k biednym a utláčaným
· v spoločnosti sa zdôrazňovala úloha jednotlivca (subjektivizmus)
· vzniká kult jednotlivca (individualizmus), ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu (titanizmus)
· súčasne sa medzi jeho vnútorným svetom a ostatným svetom začínali rozpory
· človek pociťoval osamelosť a upadal do pesimizmu