· slovenská literatúra – zápas o zvládnutie vlastných vnútorných problémov, zápas s pretrvávajúcou vonkajšou
nerozvitosťou spoločenských foriem literárneho života
· posledné 2 desaťročia 18. storočia – výrazné uvoľnenie tvorivosti slovenskej literatúry – prekonávanie obsahovo i
tvarovo staršieho typu literárnej barokovosti, počiatok riešenia problémov, ktorých plné zvládnutie je aktuálne pre ďalší
vývoj
· najdôležitejšia úloha v slovenskom národnom obrodení: integrácia slovenskej literatúry a kultúry na základe jednotnej
národnej myšlienky
· z tohto hľadiska sa delí toto obdobie na 4 fázy:
1. 1780 − 1820:
· rovnaké podmienky pre dve vládnuce vierovyznania – katolícke a evanjelické (tolerančný patent − Jozef II.)
· cieľ obidvoch konfesií – národnouvedomovací proces
· bernolákovci (katolíci) – kodifikácia slovenčiny (1787) − priblíženie osvety do širších vrstiev spoločnosti
· ich dielom je aj založenie a činnosť Slovenského učeného tovarišstva (1789)
2. 1820 − 1835:
· ďalšie prejavy národnozjednocovacieho hnutia (Slovenský čitateľský spolok s Pešti (1826), Spolok
milovníkov reči a literatúry slovenskej (1834))
· na čele – Ján Hollý, Martin Hamuljak (bernolákovci), Ján Kollár, Pavel Jozef Šafárik (stúpenci biblickej
češtiny)
3. 1835 − 1843:
· definitívne vyriešenie jazykovej otázky
· návrat k českoslovenčine nebol úspešný
· začiatok hnutia štúrovcov alebo „romantickej generácie”
4. 1843 − 1848:
· 2 medzníky:
· kodifikácia slovenčiny (1843)
· revolúcia (1848)
· navzájom súvisia
· začiatok národného obrodenia – Bernolákova gramatika slovenského jazyka v latinčine len pre úzky okruh, na konci –
Štúrova Náuka reči slovenskej v slovenčine
· štúrovci nevytvorili len jazyk, ale aj modernú slovenskú literatúru, položili základy a určili program slovenskej politiky
· Slovenské učené tovarišstvo:
· prvá slovenská osvetovo-kultúrna spoločnosť (1789, Trnava)
· cieľ:
· šíriť, pestovať a zušľachťovať slovenčinu, získať jej stúpencov
· organizovať vydavateľskú činnosť a distribúciu tovarišských bernolákovských kníh
· široký kultúrny, buditeľský, sociálny a politický program
· na čele – Anton Bernolák
· organizačná činnosť – Juraj Fándly
· pobočky
· zaniklo r. 1800
· evanjelici:
· Učená spoločnosť malohontská (1808), Učená spoločnosť banského okolia (1810)
· pôsobnosť – regionálne ohraničená
· súbežné pestovanie viacerých vedných disciplín, vydávanie ročeniek – kultúrny rozvoj Slovenska
· Katedra reči a literatúry česko-slovenskej (1803):
· evanjelické lýceum v Bratislave
· stredisko výchovy mladej štúrovskej generácie v tridsiatych a štyridsiatych rokoch
· prvé noviny a časopisy:
· Prešpurské noviny
· Staré noviny literního umění
· Týdenník
· v ďalšom období:
· dvojkoľajnosť bernolákovčiny a češtiny
· kontakty medzi predstaviteľmi oboch jazykových prúdov (Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej –
zakladatelia – bernolákovci, 1. predseda – zástanca češtiny – Ján Kollár)