· od polovice 16. storočia sa v európskom (výtvarnom) umení začala rozvíjať tvorba, ktorej cieľom nebolo bezprostredné
zobrazenie skutočnosti, ale zachytiť a zdôrazniť duchovné a prírodné princípu, ktoré stoja za poznávacou skutočnosťou
a ovládajú ju
· bol to nový umelecký, myšlienkový a kultúrny prúd − barok
· kolískou baroka je Taliansko a Španielsko
· Európa sa v tomto období zmietala v bojoch (tridsaťročná vojna, turecká expanzia, náboženské boje), živelných
pohromách a ľudia opäť začali strácať renesančnú dôveru v ľudské činy a pozemské hodnoty, platnosť nadobúdalo:
márnosť nad márnosť všetkého pominuteľného
· umelci sa preto znovu obracali k večnosti a nadpozemskej kráse a snažili sa vystihnúť atmosféru napätia a vzrušenia,
ktorá ju sprevádzala − preto sa barok vyznačuje až prehnanou dekoratívnosťou (ozdobnosťou), pompéznosťou
(nádherou) a patetickosťou (nadnesenosťou)
· v literatúre sa tiež pozemský svet znázorňovaný renesanciou nestratil, len stratil svoj pôvodný význam a zmenil sa na
znaky, symboly, na prostriedky, ktoré majú vyjadriť nevysloviteľné
· barokové protiklady sa odzrkadlili aj v štylistike literárneho baroka, ktorá takisto vytvorila pompézny knižný štýl, najmä
básnický, so zložitými trópmi a figúrami a neobvyklými, prekvapivými obrazmi